Žiaci z tretej triedy boli umiestnení vo väčšej miestnosti a menšiu miestnosť zariadili ako zasadaciu sieň. Zborovňa sa rozšírila Zoltánom Némethom z Gemerských Dechtároch, ale do vyučovania sa zapojil aj Oto Habány učiteľ z miestnej národnej školy. Od januára 1951 zrušili okres Jesenské a tak naša škola sa mohla presťahovať do prádznej budovy okresného súdu a tu aj funguje až dodnes.
V roku 1952 na našej škole sa stali dve udalosti. Na jar sa založila prvá pionierska organizácia, ktorá špecifikovala na desaťročie život našej školy. V rámci aktivít pionierskej organizácie sa uskutočňovali nespočetné akcie na škole, ale aj mimo školy, ktoré vo veľkom ovplyvňovali život našej školy k novému režimu. Druhou dôležitou udalosťou bola zavedenie školskej jedálne, ktorá s menšou pauzou, ale s väčšími premenami aj dodnes funguje.
Prví absolventi sa rozlúčili so školou v roku 1951/52. 25 z nich dali zhotoviť aj tablo. Táto tradícia až dodnes sa zachovala, aby ďalšia generácia sa pamätala na našich žiakov.
Podľa nového školského poriadku v školskom roku 1953/54 naša škola sa spojila s Národnou školou a s Osemročnou strednou školou. S riadením školy poverili učiteľa Pavla Seresa z Národnej školy s VJM Dolných Zahorian. Pod jeho vedením v r. 1956 bolo povolené pri škole otvorenie školskej družiny, kde vychovávateľkou sa stala Helena Sámuelová Vozáryová.
V októbri 1959 I. stupeň sa presťahovala do budovy bývalej poľnohospodárskej školy, kde aj dodnes vykonávajú svoje práce a tak sa zrušilo dvojsmenné vyučovanie. Naša škola sa stala deväťročnou základnou školou, ktorej riaditeľom naďalej zostal Pavol Seres, kým ho v r. 1961 vystriedal Jozef Csépe. V r. 1962 ho nasledoval Štefan Bettes, a v roku 1963 vedenie školy sa dostalo do rúk Barnabášovi Ádámovi, ktorý prichádzal z Veľkého Blhu.
V novembri 1970 Barnabáš Ádám sa stal pracovníkom okresného odboru školstva, a namiesto neho vymenovali za riaditeľa Štefana Koósa. Vtedy už vyučovanie prebiehalo v troch budovách, ale uprostred 60-ych rokoch bolo nutné vytvoriť nové triedy, lebo do našej školy už chodili deti aj z okolitých dedín.
V školskom r. 1975/76 sa začali novostavby, už k starej školskej budove pristavili novú časť, kde boli umiestnené 6 učebne a tak od októbra roku 1978 sa tu prebiehalo vyučovanie. V hlavnej budove už vtedy sa začalo namontovanie ústredného kúrenia, ale I. stupeň žiaľ len v r. 1999 sa vedel rozlúčiť so železnými kachľami.
V roku 1975 naša škola vytvorila priateľský vzťah Základnou školou v Klenovci, ktorá nám priniesla veľa úspešných návštev. Našli sme nových priateľov u pedagógov a žiakov z maďarskej Základnej školy Dorogháza. Naše priateľské návštevy a výmenné výlety ešte na desaťročie v nás zostali ako pekné spomienky. Vláda Československej republiky uznala našu viacročnú, úspešnú prácu, v roku 1978 sme dostali vyznamenanie ,,Víťaz socialistickej súťaže”.
V roku 1983 zrušili 9. ročník. Barnabáš Ádám sa vrátil, zobral naspäť do rúk vedenie školy, a do 1991 s veľkou odbornou znalosťou aj riadil. Po obrate, od 1991, keď odišiel do dôchodku. Od neho prebrala vedenie školy Agáta Zimanová rod. Ondrejcsáková. Od vtedy je naša škola zase deväťročná.